M

Môj príbeh

  • Klara Szakall von Losoncz

Vážení a milí hostia,

večerné rozprávky rodičov a babičky patrili k najkrajším chvíľam na ktoré si pamätám, keď som bola ešte malé dieťa. Rozprávali, ako žili pred vojnou vo svojich krásnych kaštieľoch, ako chodili na letné výlety a na zimné poľovačky. Spomínali na záhradne párty, prechádzky na kočoch a saniach, na tenisové turnaje a plesy. Každý príbeh z minulosti sa mi zdal ako z rozprávky. Niekedy som si dovolila predstaviť si seba ako nejakú malú princeznú, ktorá sa vráti do tých čiernobielych fotografií, ktoré nám ako jediné pamiatky ostali z tohto starého sveta. Keď sa po nežnej revolúcií situácia zmenila, prišla som sa pozrieť, či by som sa snáď nemohla vrátiť do svojho rodičovského domu. Otec a mamka vynaložili všetko úsilie na to, aby sa rodinný majetok dostal späť do správnych rúk. To čo ma čakalo, som si však nevedela predstaviť ani v najhorších snoch. Z kaštieľa, ktorý bol ich domovom, ostali len holé múry a prepadnutá strecha. Tak dopadli aj ostatné budovy, ktoré patrili ku kaštieľu. I ten krásny anglický park sa premenil na džungľu, z ktorej trčalo len pár starých stromov. Na kúpanie v obrovskom bazéne ostali len spomienky dedinčanov. Kvôli potrebe ihriska, požiarnici unikátny bazén zasypali.

Napriek všetkému som sa po prvej návšteve dedinky Hermanovce a rodinného kaštieľa zaľúbila do niečoho, čo som poznala dovtedy len z rozprávania babičky Kláry. Rozhodla som sa vrátiť Kaštieľu aj Loveckému Domu ich zašlú krásu. Trvalo to viac než desať rokov, kým som dokázala zrekonštruovať náš bývalý hosťovský dom a veľkú časť parku, kým sa zrekonštruoval dom záhradníka ako Clubhouse s tenisovým ihriskom, kým sa zase dá prechádzať a obdivovať krásny park na štrkovitých cestičkách. Stálo to veľa síl. Ale dnes sa cítim obdarovaná a hrdá, že som dokázala niečo, o čom som snívala ako malá. Život je o snoch, ktoré sa stanú skutočnosťou, keď je človek odvážny. Tu neskonalú odhodlanosť a nadšenie, dnes môžu obdivovať hostia, pre ktorých som sa rozhodla tento Lovecký Dom sprístupniť. Znova sa vdýchne život do domov i parku a tak stále znova budem prežívať staré príbehy. Možno harmónia detailov, ktorými som priestory Loveckého Domu zariadila a park, ktorý som citlivo upravila, dovolia mojím hosťom zaľúbiť sa do nádherného priestoru a radi si prídu načerpať energiu, relaxovať alebo len pobudnúť v spoločnosti priateľov, ako to bolo aj v príbehoch babičky Kláry.

Srdečne sa teším na Vašu návštevu.
Vaša Klára Szakall von Losoncz
Majiteľka Kaštieľa Péchy