M

Môj príbeh

  • Klara Szakall von Losoncz

Vážení a milí hostia,

„Kedysi bol kráľ“ - to bol začiatok všetkých maďarských rozprávok, ktoré som počula ako malé dieťa od svojich milovaných babičiek. Rozprávali, ako žili pred vojnou vo svojich krásnych kaštieľoch, ako chodili na letné výlety a na zimné poľovačky. Spomínali na záhradne párty, prechádzky na kočoch a saniach, na tenisové turnaje a plesy. Každý príbeh z minulosti sa mi zdal ako z rozprávky. Niekedy som si dovolila predstaviť si seba ako nejakú malú princeznú, ktorá sa vráti do tých čiernobielych fotografií, ktoré nám ako jediné pamiatky ostali z tohto starého sveta.

Uplynul čas, ale tento rozprávkový svet ma sprevádzal cez môj putujúci život z krajiny do krajiny. Medzitým som pracovala ako medzinárodná novinárka pre architektúru v Zürichu, vydala sa a cestovala po svete. Potom prišiel obrat a s ním rozhodnutie vlády vrátiť nám jeden z rodinných majetkov. Navštívila som jeden kaštieľ za druhým - teraz všetko v dnešnom Slovensku - až kým som konečne pristála v malej obci Hermanovce. A tu, uprostred troch hektárov anglického parku, ktorý sa medzitým zvrhol do džungle, ma zastihol osud: Rozhodla som sa vrátiť Kaštieľu aj Loveckému Domu ich zašlú krásu. To čo ma čakalo, som si však nevedela predstaviť ani v najhorších snoch. Z kaštieľa, ktorý bol ich domovom, ostali len holé múry a prepadnutá strecha. Tak dopadli aj ostatné budovy, ktoré patrili ku kaštieľu. Na kúpanie v obrovskom bazéne a na tenisové ihrisko ostali len spomienky dedinčanov...

Napriek všetkému som sa po prvej návšteve dedinky Hermanovce zaľúbila do rodinného kaštieľa. Trvalo to viac než desať rokov, kým som dokázala zrekonštruovať náš bývalý hosťovský dom, kým sa zrekonštruoval dom záhradníka ako Clubhouse s tenisovým ihriskom, kým sa zase dá prechádzať a obdivovať krásny park na štrkovitých cestičkách. A dalšich desať, kým som postavila elegantný, veľký párty stan uprostred parku a kým sa zrekonštruovala fasáda klasicistického kaštieľa z roku 1780. Vnútri som vytvorila magický svet na slávnostné podujatia - s krištáľovými lustrami, zrkadlami a starožitným nábytkom.

V súčasnosti môže takéto pánstvo prežiť len vtedy, ak sa otvorí náročným návštevníkom. Kaštieľ Péchy - ako som ho nazvala po mojom starom otcovi Georgovi Péchy de Péchujfalu - sa stal členom Asociácie Historických Hotelov Európy. Vďaka ideálnemu umiestneniu našej dovolenkovej rezidencie sa ľahko objavujú kultúrne poklady východného Slovenska: renesančné mestá s gotickými katedrálami svetovej slávy, drevené kostolíky so starobylými nástennými maľbami, najväčší hradný komplex v strednej Európe, Spišský Hrad (svetové dedičstvo UNESCO), barokové kaštiele, Národné parky s bohatou flórou a faunou a Vysoké Tatry patria k unikátnym atrakciám v blizkom okolí.

Stálo to veľa síl. Ale dnes sa cítim obdarovaná a hrdá, že som dokázala niečo, o čom som snívala ako malá. Život je o snoch, ktoré sa stanú skutočnosťou, keď je človek odvážny. Keďže sa život, radosť a harmónia vrátili späť do starých múrov, môžeme pokračovať v starých príbehoch a rozprávať nové. Dúfam, že sa moji hostia budú cítiť rovnako pohodlne v Kaštieli Péchy, ako sa citili kedysi hostia mojej babičky Kláry.

Srdečne sa teším na Vašu návštevu.

Vaša Klára Szakall von Losoncz
Majiteľka Kaštieľa Péchy