H

História

  • Pechy
  • Pechy
  • Pechy
  • Pechy
  • Pechy
  • Pechy

Obec Hermanovce leží v úzkej doline Hermanovského potoka, 20 km od mesta Prešov a 60 km od Vysokých Tatier. Prvýkrát písomne spomenuté ako „Villa Hermani Superior et Inferior“ Hermanovce postupne menili majiteľov. Obe obce sa spojili až v 18. storočí, keď patrili Péchyovcom. Rodina Péchy de Péchujfalu dostala šľachtický titul v roku 1555 od kráľa Ferdinanda I. (1503-1564), brata slávneho cisára Karola V. Po obsadení Turkami sa niektorí členovia rodiny presťahovali z územia južného Uhorska do východného – dnešného Slovenska. K ich hlavným majetkom patrila Pečovská Nová Ves a okolie. Ku veľkostatkárskemu majetku v Hermanovciach sa dostali svadbou s dcérou šľachtickej rodiny Stanka.

Príbeh Kaštieľa Péchy sa začal písať niekedy okolo roku 1772, kedy zemanmi a patrónmi boli Ladislaus Péchy, kráľovský tajný radca za panovania cisárky Márie Terézie a jeho pani manželka Žofia Úsz. Ako príbeh veľkej lásky sa zaznamenáva história Franciscusa Péchyho, ktorý bol cisárskym komisárom a vládol nad okolitými obcami. Keď Franciscus poprosil o ruku dcéru bardejovského zemana, Barboru Bereczkú, dostala sa mu odpoveď, že príde rada, ale nech jej postaví nový kaštieľ na kopci. Túžba bola pre milovanú Barboru splnená a ona sa odvďačila manželovi a obci tým, že nechala oproti kaštieľu postaviť krásny kostol s hlavným oltárom zo školy Majstra Pavla. V roku 1818 dala postaviť aj mauzóleum na šiestich kamenných stĺpoch s kamennou kupolou pred hlavný vchod do kostola. Pod mauzóleom sa dodnes nachádzajú obidve truhly Franciscusa Péchyho a jeho manželky Barbory.

Trojhektárový anglický park s francúzskou záhradou pred kaštieľom bol založený cca. v roku 1830. Kaštieľ Péchy, pánsky dvor, liehovar, rozľahlé lesy a orné pôdy vlastnil do roku 1945 Georg Péchy de Péchujfalu (Péchujfalusi Péchy György). Pre rodinných blízkych z Budapešti, ktorí radi trávili prázdniny na vidieku, nechal v roku 1927 postaviť vedľa kaštieľa Lovecký Dom, tenisové ihrisko a pri potoku veľkorysý prírodný bazén. Ruskí vojaci ho pri prechode frontu na Donbas odvliekli do Ruska, kde aj zomrel. Do roku 1948 ešte žila v časti kaštieľa jeho manželka Klára, rod. Bánó de Tapolylucska et Kükemezö s dcérou Klárou. Ich domy slúžili ako škola, postupom rokov sa z nich stali ruiny. V 90-tych rokoch získali potomkovia časť pôvodného vlastníctva späť a určili si ako životnú úlohu zachrániť a zachovať rodinné dedičstvo - park, domy a lesy.

Dnes je kaštieľ v rukách pokračovateľov rodu Péchy: Klára Szakall von Losoncz je vnučka posledných majiteľov.