H

História

  • Pechy
  • Pechy
  • Pechy
  • Pechy
  • Pechy
  • Pechy

Obec Hermanovce leží v úzkej doline Hermanovského potoka (miestny názov Hermanka), pretekajúceho Šarišskou vrchovinou, západne od mesta Prešov. Hermanovce, spočiatku závislé na panstve Sviňa, postupne menili majiteľov. V roku 1372 Nižné Hermanovce kúpili šľachtici zo Šebeša (Sebessy) a v roku 1426 Vyšné Hermanovce šľachtici zo Šemše (Semsey). Obe obce sa spojili až v 18. storočí, keď patrili Péchyovcom. Rodina Péchy dostala šľachtický titul v roku 1555. Po obsadení Turkami sa niektorí členovia rodiny presťahovali z územia Maďarska na územie východného Slovenska – k ich hlavných majetkoch patrila Pečovská Nová Ves a okolie. Ku veľkostatkárskemu majetku v Hermanovciach sa dostali svadbou s dcérou šľachtickej rodiny Stanka.

Príbeh Kaštieľa Péchy sa začal písať niekedy okolo roku 1772, kedy zemanmi a patrónmi boli Ladislav Péchy, kráľovský tajný radca za panovania Márie Terézie a jeho pani manželka Žofia Úsz. Ako príbeh veľkej lásky sa zaznamenáva história Františka Péchyho, ktorý bol cisárskym komisárom a vládol nad okolitými obcami. Keď František poprosil o ruku dcéru bardejovského zemana, Barboru Bereczkú, dostala sa mu odpoveď, že príde rada, ale nech jej postaví nový kaštieľ na kopci. Túžba bola pre milovanú Barboru splnená a ona sa odvďačila manželovi a obci tým, že nechala oproti kaštieľu postaviť krásny kostol s hlavným oltárom zo školy Majstra Pavla. V roku 1818 dala postaviť aj mauzóleum na šiestich kamenných stĺpoch s kamennou kupolou pred hlavný vchod do kostola. Pod mauzoleuom sa dodnes nachádzajú obidve truhly Františka Péchyho a jeho manželky Barbory.

Trojhektárový anglický park s francúzskou záhradou pred kaštieľom bol založený cca. v roku 1830. Kaštieľ Péchy, pánsky dvor, liehovar, rozľahlé lesy a orné pôdy vlastnil do roku 1945 Georg von Péchy (Péchujfalusi Péchy György). Pre rodinných blízkych z Budapešti, ktorí radi trávili prázdniny na vidieku, nechal v roku 1927 postaviť vedľa kaštieľa Lovecký Dom, tenisové ihrisko a pri potoku veľkorysý prírodný bazén. Ruskí vojaci ho pri prechode frontu na Donbas odvliekli do Ruska, kde aj zomrel. Do roku 1948 ešte žila v časti kaštieľa jeho manželka Klára von Péchy, rod. Bánó (Tapolylucskai és Kükemezei Bánó Klára) s dcérou Klárou. Po 2. svetovej vojne bol Lovecký dom vyvlastnený. Postupom rokov sa z neho stala ruina, tak ako aj z klasicistického kaštieľa z roku 1780 stojaceho vedľa. V 90-tych rokoch získali potomkovia časť pôvodného vlastníctva späť a určili si ako životnú úlohu zachrániť a zachovať rodinné dedičstvo – park, domy a 300 hektárov lesa. Vďaka láskyplnej renovácii dnes znovu zažiaril Lovecký Dom ako kedysi.

Dnes je kaštieľ po reštitúcií opäť v rukách pokračovateľov rodu Péchy: pani Klára Szakall von Losoncz je vnučka posledných majiteľov.